V prvom rade je potrebné, aby si každý, kto ide pracovať alebo pracuje v zahraničí, posúdil, v ktorom štáte má v príslušnom zdaňovacom období svoju tzv. daňovú rezidenciu. Štát, v ktorom je daňová rezidencia, je spravidla aj štát, ktorý si vyžaduje deklaráciu celosvetových príjmov.

To znamená, že daňovník najprv posúdi svoju daňovú rezidenciu podľa zákona príslušnej krajiny, kde sa zdržiava, kde má bydlisko alebo príjem. Keď je rezident v dvoch krajinách podľa miestnych zákonov, pristúpi k posúdeniu rozhraničenia daňovej rezidencie podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi príslušnými štátmi. Ak určí, že takýmto štátom je SR, potom nemá možnosť voľby, či sa mu oplatí alebo neoplatí podať daňové priznanie v SR, pretože zákon o dani z príjmov presne stanovuje, kto musí a kto nemusí podať slovenské daňové priznanie.

A ak už musí niekde deklarovať celosvetové príjmy a podať daňové priznanie, tak na príjmy právoplatne zdanené inde, použije metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo aj podľa zákona, ak to zákon v tej krajine umožňuje. Tieto metódy sú spravidla: zápočet dane alebo vyňatie príjmov zdanených v zahraničí.

Môže sa stať, že daňovník bude daňovým rezidentom štátu, kde je daň oveľa vyššia ako 19% (napríklad Nemecko, Rakúsko) a on musí zvážiť, či tam touto vyššou daňou nemá zdaniť aj svoj príjem zo zdroja v SR, o ktorom veril, že podlieha iba 19-tim percentám. Potom efektívne na dani dopláca, pretože dodaní daný príjem zo zdroja v SR do výšky v zahraničí platnej dane, aj keď s možnosťou zamedzenia dvojitého zdanenia do výšky skutočne zaplatenej dane v SR. Prípadne, ak bude môcť uplatniť metódu vyňatia a v tom štáte je progresívne zdanenie, (čím vyšší celkový príjem, tým vyššia sadzba), tak sa môže stať, že doplatí na progresii daňovej sadzby, ktorá bude vyššia kvôli celkovým príjmom, aj keď sa uplatní táto sadzba len na príjmy zo zdroja v tomto cudzom štáte.

Na druhej strane, ak určí, že je daňový rezident SR, bude v Slovenskom daňovom priznaní deklarovať príjmy zo zahraničia (napríklad príjmy za prácu v zahraničí, aj keď tam boli zdaňované), ako aj príjmy, ktoré mal v SR (napríklad príjmy z prenájmu, z predaja akcií, a pod.) Na príjmy právoplatne zdanené v zahraničí použije metódu zamedzenia dvojitého zdanenia podľa zmluvy, ktorú náš štát uzavrel so štátom, kde bol zdroj tohto zdaneného príjmu. V prípade príjmov zo závislej činnosti, od zdaňovacieho obdobia 2009 môže uplatniť vyňatie už aj podľa slovenského zákona. Slovenská daň nie je progresívna, a tak je metóda vyňatia veľmi efektívna, najmä, ak dochádza k zdaneniu príjmov zo zamestnania v štáte, kde je daň nižšia ako v SR (napr. Bulharsko, Rusko, atď.)

Pri zápočte dane zo zahraničia si je potrebné si uvedomiť, že Slovenská republika nevracia vyššie dane zaplatené v zahraničí, ale uplatní zápočet len do výšky dane, ktorá by sa na ten príjem uplatnila v SR a ak je skutočne zaplatená daň v zahraničí nižšia ako tá naša, tak vtedy daňovník doplatí do výšky našich 19 percent.
Odpoveď pripravili: Natalia Fialová, senior manažérka na oddelení daní a Zuzana Maronová, manžérka na oddelení daní, PricewaterhouseCoopers.

Napriek tomu, že daň z príjmov na Slovensku nie je progresívna, môže celková výška príjmov výrazne ovplyvniť daňovú povinnosť cez uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Príjem dosiahnutý v zahraničí síce daňovník vyjme zo zdaniteľných príjmov, ale až po posúdení nároku na odpočítateľnú položku na daňovníka. Čím je vyšší daňový základ, tým je nižšia odpočítateľná položka na daňovníka. Od sumy 15387,12 EUR sa táto položka postupne znižuje (tzv.milionárska daň), nárok na nezdaniteľnú časť zaniká od základu dane 31489,92 EUR.