Odporucal by som v tejto veci sa obratit na advokata a podat na sud zalobu o vyporiadani podieloveho spoluvlastnictva. Kedze o vlastnikovi zvysnej 1/3 nemate ziadne informacie, mohol by mu sud v konani ustanovit opatrovnika a vyporiadat podielove spoluvlastnictvo tak, ze sa vlastnictvo celej nehnutelnosti urci vam a budete zaviazany vyplatit znalcom urcenu cenu druhemu vlastnkovi. Tato suma, ktoru by ste mali vyplatit sa potom zlozi do sudnej uschovy a tym ste splnili svoj zavazok.

Jedinou možnosťou ako v tomto prípade legálne nadobudnúť susediacu parcelu je jej kúpa. Vydržanie parcely neprichádza do úvahy, a to z dôvodu, že nespĺňate zákonné podmienky vydržania, predovšetkým dobromyseľnosť. Držiteľ musí byť presvedčený, že vec alebo právo mu patrí. Vnútorné presvedčenie však nestačí, ak sa neopiera o objektívne okolnosti, za ktorých dochádza k nakladaniu s vecou. Skúma sa, či držiteľ pri opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti od neho rozumne očakávať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) naozaj patrí. Ak vnútorné presvedčenie držiteľa nezodpovedá vonkajším okolnostiam, nie je splnená podmienka dobromyseľnosti. Nezostáva Vám teda nič iné ako sa pokúsiť zistiť presnú totožnosť tohto vlastníka a požiadať ho o odkúpenie Vami užívanej parcely.

Pojem pozemok s nezisteným vlastníkom definuje zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v platnom znení (ďalej len „zákon“), ktorý pod pojem pozemok s nezisteným vlastníkom zahŕňa predovšetkým pozemky, ktorých vlastník nie je známy, ale tiež pozemky, ktorých vlastník síce je známy, ale miesto jeho trvalého pobytu (prípadne sídla, ak ide o právnickú osobu) nie je známe. Problematiku pozemkov nezistených vlastníkov mal vyriešiť už vyššie uvedený zákon. V zmysle tejto právnej úpravy mali pozemky nezistených vlastníkov prejsť do vlastníctva štátu a následne do vlastníctva príslušnej obce. Táto úprava však bola zrušená, a to z dôvodu, že odníma vlastníkom (i keď nezisteným) vlastnícke právo k pozemkom, čím porušuje ich základné ľudské právo vlastniť majetok. Navyše, za odňatie vlastníckeho práva neposkytovala týmto vlastníkom žiadnu náhradu a neumožňovala im ani brániť sa voči tomuto prechodu vlastníctva na súde či inom príslušnom orgáne.

V zmysle zákona je Slovenský pozemkový fond oprávnený dať pôdu nezisteného vlastníka do užívania vhodným záujemcom, pričom odplata za toto užívanie je príjmom Slovenského pozemkového fondu, až kým vlastník neuplatní svoje práva k pozemku. Ak vlastník uplatní svoje práva k predmetnému pozemku, Slovenský pozemkový fond je povinný vypovedať zmluvu s nájomcom, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodnú inak. Okrem toho, ak sú dodržané zákonné podmienky, môže Slovenský pozemkový fond previesť takéto pozemky na tretie osoby. Ide však o veľmi zriedkavú situáciu.