Dobrý deň,
moja otázka sa týka dedenia. Do dedičstva po poručiteľovi patrí to, čo bolo ku dňu smrti v jeho vlastníctve.
Ako je to v prípade, že poručiteľ pred smrťou splnomocnil inú osobu na prevzatie svojich peňazí (z predaja nehnuteľností), táto osoba mu ich nikdy nevyplatila, ale si ich previedla na svoj účet, kde si ich (aj po jeho smrti) ponechala. Počas života poručiteľa z nich svojvoľne čerpala (boli na jej účte), kým poručiteľ ležal bezvládny v nemocnici.
Poručiteľ zomrel a z jeho peňazí zostal zlomok. Podľa predbežného názoru súdu (pri určovacej žalobe) poručiteľovi ku dňu smrti patrí len tento zostatok (zostatok kúpnej ceny na účte splnomocnenca).
Je správny takýto právny názor, keď poručiteľ svoje peniaze nikdy nedostal, sám ležal až do smrti bezvládny v nemocnici a jeho peniaze minul niekto iný?
Súd disponuje dokladmi, podľa ktorých je zjavné, že splnomocnenec nedokáže minuté peniaze zdokladovať (že boli minuté na poručiteľa, resp. vôbec). Pri svojom názore ich však neberie do úvahy, iba tento zostatok.
Názor súdu, že poručiteľ vlastnil v okamihu smrti len to, čo splnomocnenec nestihol z jeho peňazí svojvoľne minúť je, podľa mňa, výsmech právu! (Ak by sa totiž viac "pousiloval", do dedičstva by nepatrilo nič!)
O čo sa možno v tomto prípade oprieť (právna norma, výrok NS SR apod.)?
Za radu vopred ďakujem.