K Vašim vybraným otázkam uvádzame nasledovné:
1. Mandátna zmluva je upravená Obchodným zákonníkom a zakladá tzv. relatívny obchodný záväzkový vzťah, t.j. vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti. V zmysle ustanovenia § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zariadenie záležitosti nemusí byť predmetom podnikateľskej činnosti mandatára. Obchodný zákonník okrem toho nikde neustanovuje zákaz uzavretia mandátnej zmluvy s nepodnikateľom. Mandátnu zmluvu je teda skutočne možné uzatvoriť aj s fyzickou osobou – nepodnikateľom. Avšak podmienkou na to, aby mandátnu zmluvu uzatvoril nepodnikateľ je, že zmluvné strany si musia písomne dohodnúť tzv. „voľbu práva“ podľa ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka. Takáto dohoda o voľbe práva musí byť súčasťou mandátnej zmluvy, alebo musí byť obsiahnutá v samostatnej písomnej dohode, pričom zmluvné strany sa priamo v nej musia odvolať na ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka. V prípade potreby obdobnej zmluvy medzi dvoma nepodnikateľmi, resp. medzi podnikateľom a nepodnikateľom, je možné uzavrieť príkaznú zmluvu podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. Kým mandátna zmluva musí vždy smerovať k obstaraniu obchodnej záležitosti a je obligatórne odplatná, v príkaznej zmluve možno dojednať, akú činnosť má príkazník vykonať (teda môže ísť aj o obstaranie obchodnej záležitosti) a môže byť uzavretá aj ako bezodplatná. Zároveň je však potrebné upozorniť na skutočnosť, že samotné uzavretie mandátnej zmluvy nenahrádza získanie oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti. Pokiaľ by totiž činnosť vykonávaná na základe mandátnej zmluvy bola dlhodobejšia, mohla by napĺňať znaky podnikania (podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku). Výkon podnikateľskej činnosti bez príslušného podnikateľského oprávnenia (napr. živnostenského listu) by následne mohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného podnikania. Z uvedeného dôvodu prichádza do úvahy možnosť nepodnikateľa získať majetkový prospech na základe mandátnej zmluvy iba v prípade jednorazovej činnosti.

6. Čo sa týka zmluvných vzťahov založených mandátnou zmluvou, dovoľujeme si upozorniť na zvýšenú mieru zodpovednosti mandatára v porovnaní napr. so zodpovednosťou zamestnanca. Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitostí s odbornou starostlivosťou, svoju činnosť je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami (od takýchto pokynov sa môže odchýliť len v prípade, ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a zároveň mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas; to neplatí, ak to zakazuje zmluva alebo mandant) a je povinný informovať mandanta o všetkých okolnostiach, ktoré môžu byť relevantné pre zmenu jeho pokynov (v prípade, ak sú pokyny mandanta nevhodné, musí ho na túto skutočnosť mandatár upozorniť, inak poruší povinnosť konať s odbornou starostlivosťou). V prípade porušenia svojich povinností zodpovedá mandatár za škodu takto spôsobenú mandantovi, pričom sa použije právna úprava podľa Obchodného zákonníka (pre vznik zodpovednosti za škodu sa na rozdiel od občianskoprávnych vzťahov nevyžaduje zavinenie). Okrem toho, pri ukončení vzťahov z mandátnej zmluvy požíva mandatár nižšiu mieru ochrany ako napr. zamestnanec. Mandant totiž môže mandátnu zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať, pričom výpoveď nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť (okrem prípadu, ak samotná výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť); výpoveď nevyžaduje písomnú formu. V prípade výpovede zo strany mandatára táto nadobúda účinnosť spravidla ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi. Aj pri ukončení zmluvných vzťahov výpoveďou jednej či druhej strany je mandatár povinný upozorniť mandanta na opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti.

Ak Vám príjem nezdaní mandant ako príjem zo závislej činnosti, budete ho musieť zdaniť sám. Ak totiž neuzatvoríte pracovno-právny vzťah, zamestnávateľ nebude zrážať preddavok na daň z príjmu. V závislosti od výšky príjmu buď budete musieť podať daňové priznanie za rok 2010. § 32 zákona o dani z príjmov určuje, kedy je fyzická osoba povinná podať daňové priznanie. Je to vtedy, ak jej celoročný zdaniteľný príjem presiahne 50 % základnej nezdaniteľnej časti základu dane. Suma 2012,85 € predstavuje hranicu pre posúdenie povinnosti podania daňového priznania za rok 2010.
Ak Váš príjem v úhrne presiahne uvedený limit, povinne podávate daňové priznanie a príjem zdaníte do konca marca nasledujúceho roka (za rok 2010 bude môcť predĺžiť lehotu až o 3 mesiace aj fyzická osoba na základe oznámenia správcovi dane.)
Odmena v zmysle mandátnej zmluvy resp. zmluvy o výkone funckie, nezakladá povinnosť z tohto príjmu odvodu platby do sociálnej poisťovne. Nakoľko ide o obchodno-právny vzťah, takýto príjem zákon o sociálnom poistení nedefinuje ako príjem plynúci zo zamestnaneckého pomeru. Nevzniká právny dôvod odvodovej povinnosti.
Samozrejme odvodom do zdravotnej poisťovne sa nevyhnete. Povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie do zdravotnej poisťovne je potrebné okrem klasickej odmeny na základe pracovnej zmluvy aj pri výplate odmeny na základe mandátnej zmluvy rešpektovať (na rozdiel od sociálnej poisťovne, kde sa odvod z tohto titulu neplatí).