Musel by som podrobne poznať majetkové pomery na stane povinného rodiča tak na strane plnoletého dieťaťa aby som sa mohol objektívne vyjadriť.

Doporučujem návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa podať až po osobnej porade s právnikom, ktorý pracuje s rodinným právom, pretože pokiaľ nemá povinný rodič žiaden príjem tak súd nemusí výživné vôbec určiť, keďže pri plnoletých deťoch neplatí povinnosť platiť tzv. minimálne výživné, ktoré platí len pri maloletom dieťati. Okrem toho, ide o návrhové konanie, čo znamená, že súd priznáva aj náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorý bol v konaní úspešný. Ľudovo povedané "ten kto prehrá, platí trovy konania". Keďže výška trov konania a najmä trov právneho zastúpenia v týchto prípadoch nieje zanedbateľná treba si dobre zvážiť, či podanie návrhu má šancu na úspech. Upozorňujem, že netvrdím, že vo Vašom prípade tento návrh nedoporučujem podať ale pred tým sa dobre poraďte s právnikom, ktorému podrobne opíšete majetkové pomery tak na strane povinného rodiča tak na strane plnoletého dieťaťa.

Súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva vychádza najmä z §150 Občianskeho zákonníka podľa ktorého citujem: "Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov
je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti".

Samotná skutočnosť, že žijete v spoločnej domácnosti s Vašimi plnoletými deťmi má vplyv najmä na to, komu bude byt prikázaný do výlučného vlastníctva, t.j. pokiaľ by ste obaja chceli byt nadobudnúť do výlučného vlastníctva tak súd by byt prikázal pravdepodobne Vám, keďže v tomto byte žijete spolu s deťmi. Avšak priamy vplyv na výšku vyrovnania táto skutočnosť nemá.

V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine je rodič dieťaťa povinný prispievať na jeho výživu až do času, kým dieťa nebude schopné sa samé živiť. Pokiaľ dieťa ukončilo jeho prípravu na ďalšie povolanie a pokiaľ mu v jeho povolaní nebránia žiadne závažné okolnosti (napr. zdravotný stav) možno konštatovať, že dieťa je schopné sa samé živiť a to bez ohľadu na to, či je zamestnané alebo nie. Pokiaľ bude dieťa prijaté na VŠ dennou formou štúdia, tak sa má za to, že sa ďalej pripravuje na výkon povolania, tj. nieje schopná sa samé živiť až do ukončenia štúdia a teda vyživovacia povinnosť povinného rodiča trvá. Pokiaľ by dieťa nezobrali na VŠ tak povinný rodič môže podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti a bude pravdepodobne úspešný. Ak by sa tomu tak stalo, tak pokiaľ dieťa napr. o rok zoberú na VŠ tak môže dieťa podať návrh na opätovné určenie vyživovacej povinnosti na dieťa proti povinnému rodičovi. Pokiaľ by povinný rodič nepodal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti tak jeho vyživovacia povinnosť trvá podľa poslednej súdnej úpravy (aj keď v čase rozhodovania súdu bolo dieťa ešte maloleté). Neexistuje žiadna veková hranica do kedy musí povinný rodič prispievať na výživu dieťaťa. V praxi sa bežne stáva, že súd zruší vyživovaciu povinnosť 19 ročnému dieťaťu pokiaľ je schopné sa samé živiť a rovnako sa stáva, že dieťa nebude nikdy schopné sa samé živiť, napr. ak je trvale invalidné a vtedy bude vyživovacia povinnosť povinného rodiča trvať neobmedzene.