Zdá sa, že ste sa ocitli uprostred situácie, s ktorou ste nerátali a zaskočila vás. Skôr ako sa trápiť tým, ako sa to mohlo stať a vopred si robiť obavy z toho, čo bude s prístupovou cestou, je chytiť vec do vlastných rúk, alebo požiadať o pomoc mediátora. Zatiaľ smerujete k hľadaniu pomoci u „autorít“. Súdy a obec samozrejme môžu pomôcť a aj majú kompetenciu zasiahnuť . Je tu však riziko, že časovo pôjde o dlhšie obdobie a vaše vzťahy s novým vlastníkom, ktoré možno ešte ani neprešli štádiom nadviazania kontaktu , sa môžu naštrbiť . Každému, kto rieši obdobný problém t.j. ak vznikne situácia, že sa objaví nový vlastník, ktorý naruší dovtedajší status quo , radíme otvorenú priamu diskusiu tvárou v tvár, prejavenie rešpektu druhej strane a vôle a ochoty situáciu riešiť v spolupráci s druhou stranou. Nepíšete, že by ste sa s novým vlastníkom už kontaktovali, ak je to tak, tak máte výbornú príležitosť dobre začať a nezaťažiť už prvú diskusiu o probléme nejakými slovami/skutkami, z ktorých druhá strana nadobudne dojem, že ju nerešpektujete, vnímate negatívne a pod. Existujú rôzne spôsoby ako dať najavo druhej strane, čo by ste od nej potrebovali bez toho, aby sa druhá strana začala cítiť ohrozená a začala sa brániť . Pokiaľ ide o legálneho vlastníka, prvý krok je uznať jeho vlastnícke právo, dať mu vedieť, že vám nejde o to spochybňovať, čo je jeho. V ďalšom kroku by bolo dobré vyjadriť, že sa chcete porozprávať o zmene, ktorá nastala a aký to bude mať vplyv na doterajší status quo. Popísať, že ľudia, ktorým patria chaty, zamestnanci štátnych lesov, ktokoľvek, kto má vo zvyku cestu používať, doteraz netušili/neboli konfrontovaní s tým, že by narúšali niečie vlastnícke práva. Dôležité je formulovať to ako fakty, nie ako niečo, z čoho by ste si odvodzovali nárok používať cestu rovnako aj naďalej. Ak dáte priestor novému vlastníkovi, aby sa k faktom vyjadril a porozprával, čo zamýšľa urobiť, urobíte prevenciu rozvinutia konfliktu. Ten ešte stále môže byť veľmi pekne riešiteľný a s novým vlastníkom sa môžete na užívaní cesty dohodnúť a uznaný stav dať spoločne aj zapísať do katastra. Možno to bude odplatné, možno nie, toto všetko by sa na mediácii otvorilo na neutrálnej pôde s cieľom riešiť vzniknutý problém. Najdôležitejšia vec je dať si vzájomne priestor na vypočutie a to môžete ponúknuť hneď vy. Pozvánkou na stretnutie u mediátora udáte tón, ktorým by sa vaša diskusia mohla uberať a ak by bol právny spor k pozemkom naozaj komplikovaný, tak prizvať na stretnutia aj odborníka. Ten by vám dal pohľad, ktorý by nehájil len záujem jednej strany, ale snažil sa pretaviť do právneho jazyka a do právnych dokumentov to, čo by bol želaný stav vrátane záujmu a práva druhej strany. Aj keby ste v priebehu stretnutia/stretnutí zistili, že férovosť, otvorenosť, rešpekt a vypočutie nechce s vami druhá strana zdieľať – nech už sú jej dôvody akékoľvek – viete na čom naozaj ste a krajné riešenie – prostredníctvom autorít - ešte stále môže dostať priestor. Pokiaľ nevyskúšate naplno aj priamu, „ľudskú cestu“ , tak váš prechod k pozemkom môže zostať na dosť dlho (či už na obci alebo na súde) „zarúbaný“.

Dobry den pan Tromanova,

co sa tyka riesenia ako je vyzsie spomenute ak chcete hladat cestu na sude tak tam by som obratil az vtedy ak to bude naozaj nevyhnutne.
Co sa tyka postupu ja vy som navrhol nasledovny postup.
1. zameranie pristupovej komunikacie, aby bolo jasne kde presne cesta lezi a kolko vymery zabera
2. urcit zoznam vsetkych uzivatelov, ktory chodia po pristupovej komunikacii - tu by som mozno aj zalozil obcianske zdruzenie kde by bol jeden predseda, ktory by to koordinoval
3. Definovat si cestu pravne cestu
Dalsi postup zavysi od toho aka je to cesta je to asfaltova cesta alebo len vyjazdena cesta do pola?
Ak je to cesta asfaltova(spevnena) niekto ju musel vybudovat t.j. je nutne najst toho kto tuto komunikaciu vybudoval mozno obec mozno ina stastna organizacia. Aj ked to bola socialisticka organizacia dnes ma isto svojho pravneho zastupcu.
V tomto pripade narazam na to, ze vlastnik pozemku ma svoje prava, ale ak je to spevnena cesta tak tu nevlastni. Ta sa sice neda zapisat do katastra ako stavba na cudzom pozemku, ale aspon definuje stav toho kto sa ma o cestu starat a opravovat ju a kto je jej vlastnikoma t.j. s vlastnikom pozemku musi komunikova ten co je vlastnikom cesty. Ak by vlastnik pozemku nechcel riesit tuto vec by som riesil prevod tejto cesty, napr. aj na obcianske zdruzenie.
Ak je to len polna cesta, tak sa da definovat aspon ako polna cesta.

4. Zmena druhu pozemku
Co sa tyka zmien druhu pozemkov o tom rozhodude prislusny pozemkovy a lesny urad. Obec sa len vyjadruje. Tu uz, ale pozor k vyjadreniu je nutny suhlas vlastnika.
Este by som pripomenul ci je cesta v uzemnom plane obce ako ano je ten lepsi pripad ak nie tak ju tam treba isto zaznacit, pretoze jedno z vyjadreni obce pre pozemkovy urad je vyjadrenie z uzemneho planu.
T.j. toto brat zatial informativne.

5. Rokovanie s vlastnikom – mame subor informacii a ideme vyjednavat o pristupe a o cene za pristup, pripadne odkupenie pozemku. Tu je idealne mat k dispozcii znalecky posudok, aby ste mali odrazovy mostik a bolo jasne aka cena by to asi mala byt, aj ked cena je dohodou. Tym, ze ste viacery ceny by nemusela vychadzat prilis velka pri prepocte na jedneho uzivatela.
Pri rokovani majte na mysli, ze
- On je vlastnik cesty
- Ak by neprislo k dohode banka pri prevode nehnutelnosti, ktore su bez pristupu moze vyzadovat vyriesenie tejto situacie
- Ak sa nedohodnete na vecnom bremene/odkupeni dohodnite sa zatial na najme
- Vyjadrite ochotu uhradit geometricky plan na cestu, poplatky spojene so zmenou druhu pozemku a vsetky ostatne pravne ukony (cena cca 500 € a viac)
- zt jeho strany je pre neho cesta zbytocna ak tam aj on nema pozemok
- Musi platit dane
- „Musi“ sa starat o cestu

Ak si na rokovanie netrufate a ste mozno velmi zaujata najmite si skuseneho mediatora, ktory vie na zopar stretnutiach dohodnut riesenie.
Celkovemu rieseniu, ale predchadza najskor dohoda vsetkych uzivatelov cesty, alebo aspon vacsiny, tu by tiez mohol pomoct mediator.