Podľa Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú na základe písomnej zmluvy, závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, zo zákona alebo vydržaním.

V súlade s ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj takým spôsobom, že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

V súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších predpisov, môže vecné bremeno zriadiť vo verejnom záujme stavebný úrad. Podľa § 108 stavebného zákona možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. Stavebný úrad tak smie spraviť len v prípadoch stanovených stavebným zákonom, a to napr. z dôvodu výstavby alebo prevádzkovania vodohospodárskych diel podľa osobitných predpisov. Pri zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa poskytne za obmedzenie vlastníctva pozemku alebo stavby primeraná náhrada zodpovedajúca rozsahu tohto obmedzenia. Náhrada sa poskytne v zásade v peniazoch, možno však poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení.

Vzhľadom na uvedené Vám v prvom rade odporúčame preveriť dôvod, na základe ktorého došlo k zriadeniu vecného bremena. Dokumenty týkajúce sa zriadenia vecného bremena nájdete v zbierke listín na príslušnej správe katastra, pričom ako vlastník pozemku ste oprávnený nahliadnuť do zbierky listín. V prípade, ak rozhodnutie o zriadení vecného bremena neobsahuje výšku náhrady, odporúčame Vám obrátiť sa na príslušnú vodárenskú spoločnosť a požiadať ju o primeranú náhradu.