Vo Vašom prípade si mali projektant i statik zistiť skutkový stav obhliadkou miesta rekonštrukcie. Ak ste im dodávali podklady pre vypracovanie projektu úpravy podkrovia, súčasťou ktorého musí byť aj projekt statitky, mali byť vopred informovaní o tom, že je tam keramický strop. Ak ste tak aj neurobili, lebo ste o tom nemuseli mať vedomosť, statik by si mal aj tak vždy všetko pre istotu preveriť, najlepšie fyzickou obhliadkou priamo na mieste. Podľa môjho názoru najväčšiu mieru zodpovednosti za vzniknutý stav nesie statik.

Pri začatí projektových prác na akejkoľvek rekonštrukcii si projektant musí pozrieť stavbu, ktorej rekonštrukciu ide navrhovať. Potom má dve možnosti. Buď odhadne konštrukčné riešenie jestvujúcej stavby alebo požaduje sondy na zistenie skutočného stavu. Ak pracuje len s odhadom, je tu vždy riziko, že skutočnosť je iná ako predpokladal a v priebehu stavebných prác bude nutné návrh upraviť. O tomto riziku ale musí vedieť aj investor. Projektant by mal o tomto riziku s investorom hovoriť, aby neskôr neprišlo k situácii v akej ste teraz Vy.
Návrh riešenia sa dá samozrejme vždy upraviť, len to bude niečo stáť. To, čo sa ušetrilo na podkladoch sa teraz bude musieť vynaložiť na zmenu projektu. V zásade možno povedať, že podklady buď investor zabezpečí, alebo si ich zabezpečenie objedná. Ale čo projektant ako podklad k svojej práci potrebuje by mal investorovi jasne povedať.
Ale bez podrobnej znalosti problému je ťažké sa jednoznačnejšie vyjadriť.

Odpoveď závisí od toho, aký projekt bol vypracovaný.
Projektová dokumentácia (ďalej PD) sa vypracováva v dvoch stupňoch. Projekt pre stavebné povolenie je zjednodušená PD a slúži pre vydanie stavebného povolenia. Podrobnú PD predstavuje Projekt pre realizáciu stavby. Keď hovoríme "Projektant", myslíme tým hlavného projektanta stavby, ktorý koordinuje všetky profesie, ktoré sa spolupodieľajú na spracovaní PD.
Projektant v PD pre stavebné povolenie rieši stavbu rámcovo. Statik v nej skúma možnosť nadstavby posúdením priťaženia stávajúcich základov a konštrukcií a rámcovo navrhuje nové hrúbky nosných konštrukcií - muriva, stropov či krovu. V projekte pre realizáciu stavby posudzuje statik jednotlivé nosné konštrukcie - steny, stropné konštrukcie, výstuž, druh betónu a prvky krovu. Projektant zohľadňuje viacero požiadaviek na konštrukcie okrem požiadaviek statika. Pripájajú sa požiadavky požiarnej odolnosti, úspory tepelnej energie a ďalších profesií.
Projektant upozorní investora na potrebu sond do konštrukcií, ktoré sú zakryté. To sa týka stropu, podláh, plochej strechy, muriva. Sondami sa zistí, či je strop drevený, železobetónový alebo keramický, či sú steny murované z pálenej tehly alebo z ľahčených betónových tvaroviek, aká je skladba vrstiev v podlahe na teréne, nad nevykurovaným suterénom a v strope plochej strechy a či je v týchto konštrukciách dostatočná tepelná izolácia. To sú len niektoré z vecí, ktoré skúma projektant pred spracovaním projektu. O tom, aké podklady potrebuje, informuje projektant investora pred vypracovaním prokjektu pre stavebné povolenie, aj to, či potrebuje podrobnejšie preskúmanie pred spracovaním projektu pre realizáciu stavby.
Záleží od investora, či pozná zabudované konštrukcie a stavebné výrobky v prestavovanej budove a informácie o budove poskytne projektantovi ako podklady. Záleží od projektanta, či sa s takýmito podkladmi uspokojí.
Na záver: Niektoré sondy sa dajú urobiť už počas užívania budovy a spracovávania PD (odstránenie omietky na stenách pre zistenie materiálu, z ktorého je murivo), niektoré sa dajú urobiť až počas realizácie prestavby (skladba vrstiev strechy na plochej steche). O tom, či sa majú robiť sondy, v akom poradí a v akom rozsahu, má investora upozorniť projektant.